Milí priatelia, bratia a sestry, milí naši mladí,
"v dnešný deň sa radujme a veselo spievajme". Tak spievame v jednej z našich krásnych piesní Jednotného katolíckeho spevníka, ktorý odborníci považujú v Európe za unikát, lebo niektoré i väčšie národy takýto skvost nemajú. Z čoho sa radujeme? Z príchodu Boha k nám. Ku každému jednému z nás.
Táto radosť nás čochvíľa čaká. Predtým ale prežívame advent. Je to pekné latinské slovo adventus. Značí príchod. Skladá sa z dvoch radostných slov. Z predložky ad, po slovensky ku a slovesa venire - prichádzať. Teda prichádzať k nám. A to je jedinečnosť kresťanského náboženstva, že nie my dobýjame nebo, aby sa nám zjavil Boh, ale On prichádza láskyplne k nám.
Človek sa potom už ozaj necíti opustený. V advente si dokonca pripomíname tri adventy, tri príchody. Prvý v Betleheme. Pri Ježišovom narodení. Druhý na konci sveta, ten slávnostný. Ale je ešte jeden Ježišov príchod, nenápadný, no veľmi dôležitý. Ide v ňom dokonca o viac príchodov Pána k nám, do nášho srdca. Cez modlitbu, Božie slovo, Božie Telo, ale aj inými spôsobmi. Medzi ne rátame aj stretnutie s každým človekom, v ktorom je náš Pán. On chce prichádzať k ľuďom cez nás.
Kňaza voláme alter Christus, druhý Kristus. Ale v istom zmysle je ním každý z nás. Totiž v krste sme sa stali jeho bratmi a sestrami. Súrodencami. Preto radi sa s ním bratsky kontaktujeme, ale máme aj spoločný bratský cieľ: pomáhať iným k spáse.
Tak ako si deti tvoria obraz nebeského Otca podľa príkladu toho ich otca, tak si tí iní robia podľa nás, kresťanov, teda kristovcov, obraz o Ježišovi Kristovi. To nás vyrušuje. Učí nás to byť bedlivými na každé stretnutie s ľuďmi. Bedlivými, pozornými, ochotnými a citlivými v prístupe k nim.
A potom je tu druhá úloha: Čo tým ľuďom dať? Na prvom mieste lásku. Niekedy aj dlhotrvajúcu. Ale potom aj slovo. Zvlášť po ich otázke: Prečo ty tak žiješ? Prečo tak konáš? Prečo si taký dobrý ku mne? Vtedy nezaváhať, ako hovorí sv. Peter, ale vyznať, že som sa to naučil do Pána Ježiša cez Jeho Cirkev. Ona nás to naučila cez rodičov, cez kňazov v škole a kostole, cez Jeho slovo, ktoré je veľmi zrozumiteľné a hlboko zasahujúce, ale aj vyžadujúce. Na prvom mieste lásku ako službu a odpustenie. Všetkým vinníkom. Všetkým.
Vianoce skutočne pre niekoho začali až vtedy, keď stretli v takýchto spôsoboch Pána Ježiša. Dovtedy to boli len hostiny alebo radosť z hračiek. Či radosť z pár dní pracovného pokoja.
Ježiš chce, aby každý zažil pravé sviatky, pravé Vianoce, presvätú noc, tú chvíľu, tú, keď náš blížny spozná cez nás ten krajší život, dokonca s nádejou na večný.
Prajem Vám požehnané očakávanie i dočkanie príchodu nášho Pána. Ale aj jeho obetavé, ochotné rozdávanie sa cez naše ruky, nohy, oči, uši a jazyk.
"Nato som sa narodil," hovorí Pán Ježiš Pilátovi, "aby som vydal svedectvo pravde". A inde: "Pravda vás oslobodí". Od strachu a beznádeje.
Príď, Pane Ježišu, chcem Ti pomáhať pri roznášaní Tvojej pravdy, a tým aj života. Tvojho života do našich životov.
Žehnám a prajem požehnané sviatky i celý Nový rok 2020 pre všetkých v našej obci. A prosím o modlitby za náš kňazský život i našu kňazskú službu.
Duchovný otec Alojz Chmelár