SVADBA V KÁNE - zamyslenie na 2. nedeľu v cezročnom období (Jn 2, 1-11)
Škandál, ak sa na svadbe minie víno! Alebo zázrak: ak sme na svadbe v Káne a je tam aj Ježiš. Na prvý pohľad zúfalá a trápna situácia sa obrátila na tretie zjavenie Ježišovho božstva. Toto nastalo po tých dôležitých Máriiných slovách, ktoré považujeme za jej testament (keďže sú to jej posledné zaznamenané slová vo Svätom Písme). ,,Urobte všetko, čo vám povie!“
Židovská svadba trvala aj niekoľko dní, my sa na nich nechytáme. Preto bolo potrebné mať veľké zásoby. A v tomto momente, keď víno došlo, to ešte len začína byť zaujímavé. Nie je sranda priniesť 700 litrov vody do nádob, len preto, lebo to ktosi povedal a potom to podľa starejšiemu (rozjarenému a podnapitému). Asi by to nedopadlo dobre, ak by v takejto nálade namiesto aspoň priemerného vína ochutnal pohár zo studenou vodou. Toto všetko sa stalo len preto, lebo to povedal Ježiš? naozaj všetci tí svadobní hostia až tak verili Ježišovi a Márií? Ako je to možné?
Situácia je teda pomerne náročná a trápna. Poznáme to z vlastného života, keď sme sa ocitli v ťažkosti, na prvý pohľad neriešiteľnej situácií a niekto by nám poradil čosi na prvý pohľad bláznivé. A predsa sme to možno skúsili, však za vyskúšanie nič nedáš, a ono to prinieslo úžitok. Prvý zázrak v Káne sa mohol stať práve preto, lebo ľudia začali veriť Ježišovi. Tam sa dejú zázraky, kde ľudia začínajú Bohu veriť, ale aj tam, kde si začínajú veriť navzájom. Keď sa prestávame spoliehať iba na seba a začíname veriť komusi múdrejšiemu, niekomu, kto vidí ďalej. Dodnes celkom nerozumiem, prečo sa tí ľudia na svadbe nechali na niečo také nahovoriť, ale nie je dôležité, aby sme všetkému rozumeli. Dôležité je, aby sme verili. Zúfalá situácia si vyžaduje zúfalé riešenia? Alebo zúfalá situácia si vyžaduje vytvoriť priestor pre Božie konanie, aby On aj z ťažkej situácie vyťažil maximum.
Prežívame týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. Jednota je udržateľná tam, kde sa ľudia pozerajú rovnakým smerom. V Káne sa všetci dívali na Ježiša, preto sa stal zázrak. Aj v našich vzťahoch, rodinách, ak sa dívame rovnakým smerom, na Ježiša, môžeme opäť uveriť na zázraky a zažiť ich vo vlastnom živote. Viera znamená vytvoriť priestor pre Božie konanie. Slovo viera sa často spája so slovom dôvera. Tá je často narušená domýšľavosťou, ľudskými zlyhaniami, klebetami. Ani jedna z týchto vecí nie je od Boha. Od Boha je odpustenie, nová šanca, láska. Dávajme si pozor, či sme tými, ktorí rozdeľujú, alebo tými, ktorí sa snažia budovať mosty. A nikdy nehovorme, že sa to už nedá, že tu už jednota nie je možná, že tu už nie je možná zmena. Jednota neznamená, že musíme byť všetci rovnakí a podľa môjho obrazu. Jednotní môžeme byť v rôznosti, ak sa vieme prijať ako obohatenie a Boží dar. Ľudia budú vždy pre nás príťažou dovtedy, dokým za nich nezačneme ďakovať a byť si istí, že nikoho sme v živote nestretli náhodou. Buď nás ten človek má čomusi naučiť, obrúsiť hrany našej pýchy, alebo je našou nezastupiteľnou úlohou sa za neho modliť a obetovať.
V budovaní jednoty, ale aj vo viere v prekvapivé Božie riešenia ťažkých situácií potrebujeme tri veci: poznať cieľ, Božiu pomoc a ísť dopredu. Náš cieľ je jasný: večný život. Cieľ v Káne bol jasný: zaobstarajte mi vodu, bude víno! Ak všetko hodnotím z pohľadu môjho cieľa, zrazu môžem veci vidieť inak, ak sa na ne pozriem z pohľadu večnosti. Pod zorným uhlom večnosti sa nemôžem mýliť!
Ďalej bez Božej pomoci to nepôjde! Až vtedy, keď naozaj necháme priestor Bohu, môžeme byť svedkami požehnania. Ale to nemusí prísť hneď. A posledná vec: ísť dopredu. Ježiš sa ujal iniciatívy, nedíval sa na celú trápnu situáciu na svadbe bez vína. Tak aj my sa potrebujeme ujať iniciatívy: budovať jednotu, napredovať vo vzťahu k Bohu aspoň maličkými krôčikmi každý deň. Boh nám pomôže, ale najprv musí vidieť aj našu snahu a vieru. Deň, v ktorý sme sa nesnažili rásť vo vzťahoch, bol dňom premárneným.
Zázraky sa dejú tam, kde začíname veriť Ježišovi. Kde si začíname veriť navzájom a budovať mosty modlitby, prijatia, dobrého slova. Poznáme svoj cieľ, večnosť, prečo sa za ním nevydať už dnes? Poznáme, z čoho budeme skúšaní na konci života – z lásky, prečo ju nežiť už dnes? O študentovi, ktorý by poznal otázku na skúške a nenaučil by sa ju, by sme povedali, že je hlupák. Nech to neplatí o nás: viera sa buduje každý deň, s Božou pomocou v cieľavedomom raste k nebu. To začína Máriinou výzvou: urobiť všetko, čo nám povie!
Samuel Štefanides