"Pane, zostaň s nami, lebo sa zvečerieva..." (Lk 24, 29)
"Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný a Živý." (Zjv 1,17-18)
Drahí priatelia, bratia a sestry,
neviem ani odkiaľ začať. Mal to byť radostný článok o víťazstve vzrkrieseného Pána nad smrťou i nad naším hriechom, no čosi iné cítime. Totalitu nemoci.
Vy, starší ste zažili totalitu moci a nemohli ste pre ňu ísť do kostola. Dnes nemôžeme do nášho milovaného chrámu kvôli totalite choroby, ktorá chce ovládnuť každý kút nášho životného priestoru.
Čo robiť? Iste na prvom mieste sa chrániť pred nákazou, a preto rešpektovať usmernenia a nariadenia štátu i Cirkvi. Nejde totiž len o nás. Človeka veľmi trápi aj to, keď iným spôsobíme zdravotnú ujmu.
No keďže sme ľudia uvažujúci a hľadajúcu súvisy i pravdu, prečo to všetko, prichádzajú nám do mysle všelijaké svetlá i konštatovania. Napr. ako veľmi si chránime náš život, čo všetko teraz dokážeme obetovať, len by vírus neprišiel k nám. Zavierame úrady, školy, lyžiarske strediská a iné. Ale keď pozrieme na počatý život, tam sa chováme, akoby sme si to nevšímali. Akoby sme mali pred sebou len Ligu Majstrov či anglickú, taliansku, španielsku či inú futbalovú ligu. Akoby sme mali pred sebou len svoj pekný dom, peknú dovolenku. A nevšímame si, že vedľa nás je nemocnica, kde ľudí, tých malých, zabíjame. Že štáty odsúhlasili potraty. Ba dokonca aj také zákony, aby po neúspešnom potrate, ak dieťa zostane žiť, nesmela sa mu dať žiadna pomoc. Teda, aby zomrelo, keď už nie rukou smrtonosného lekára, tak vyhladovaním, či dehydratáciou. A v človeku skrsne takýto súvis: Keď my dokážeme toto, nepríde potom aj na nás niečo podobné? A zdá sa, že prišlo. Nechať zabíjať životy a žiť si svoj život v svojej rodine, práci, na ihrisku či v škole, to nejde. To jednoducho nejde. Toto, čo prežívame v našej sa karanténe, sme mohli čakať. Veriacemu je to jasné: Vševediaci i vševidiaci Boh prehovorí. A prehovoril. Pre neveriacich je veľa silných odkazov pre riešenie tejto našej terajšej situácie. Sú to napr. slová našej trpiacej Mariky Gombitovej: Ži a nechaj žiť. Alebo zistenia v prírode, kde mladé sú spravidla veľmi šetrené.
Táto epidémie nám pomáha aj viac sa "nafázovať" na trpiacich vo svete. Nie je to celkom normálne, že jedni žijú v pokoji, blahobyte a iné národy nemajú čo jesť alebo kde hlavu skloniť. Táto naša situácia nám môže pomôcť viac žiť solidárnejšie. Skúsenosť týchto týždňov by nám mala pomôcť. Spomínam si na čas, keď sme v bývalej farnosti stavali kostol a bolo treba financie. Začali sme chodiť "žobrať" po iných farnostiach. Keď už sme mali kostol postavený a niekto prišiel s prosbou o financie,napr. tiež na kostol, dávali sme ich s oveľa väčšou ochotou, láskou, lebo sme spomínali na našu biedu a pomoc iných.
"Hľa, všetko robím nové!" /Zjv 21,5/ - čítame slová nášho Boha v Biblii. My dúfame, že Božia moc, ktorá vzkriesila nášho Pána, utlmí súčasnú nákazu a pomôže zotaviť sa duchovne i telesne. Nepôjde to samo, nepôjde to bez nášho pričinenia a bez našej nápravy. Bez našej väčšej citlivosti na vírus hriechu, na ktorý sme nie až tak citliví. Zvlášť v rešpekte počatého života alebo aj toho, ktorý má právo skončiť prirodzene, nie rukou človeka, eutanáziou či iným neľudským spôsobom.
Slová sv. Petra: "Pane, a ku komu by sme išli, veď len ty máš slová večného života!" - nás nasmerúvajú stále k Nemu. Ak budeme brať Jeho slovo s väčším záujmom a ochotou ho aj dať do skutkov, budeme na tom lepšie. Inak by sme sa mohli báť , že príde ešte dačo horšie. Ale nech nás Pán od toho zavaruje. Naopak, nech nám dá radosť zo života a najviac z viery, že poznáme Pána, ktorý nás prišiel naučiť krajšie žiť tu a sľubuje nám ten najkrajší život TAM. Len nezabudnime ako prvé chrániť a zveľaďovať telesný i duchovný život všetkých na tejto zemi. A stále dbať o vzťahy medzi ľuďmi, o náš záujem o ľudí.
Prajem Vám od Pána veľkú nádej v súženiach a ešte hlbšie prežívanie veľkonočných sviatkov, nech už ich budeme navonok prežívať kdekoľvek,či v kostole či doma, len aby sme zažili, že napriek všetkému nás On neopúšťa, neopovrhuje s nami, ale nás miluje. A chce byť stále pri nás a všemožne nám pomáhať. Lebo Jeho milosrdenstvo skutočne trvá stále. A čaká na našu spoluprácu. Na našu ochotnú odpoveď.
Žehná všetky naše rodiny i každého z Vás osobitne teraz, cez veľkonočné sviatky i cez celé veľkonočné obdobie
duchovný otec Alojz Chmelár