POKOJ UPROSTRED NEPRÍJEMNÝCH ĽUDÍ
Zamyslenie na 14. nedeľu v období cez rok
Zamyslime sa dnes nad otázkou, ako niesť pokoj k ľuďom, pri ktorých sa nám otvára nožík vo vrecku? Totiž sú v našom živote takí ľudia, s ktorými sa radi stretneme, cítime sa pri nich dobre, v ich prítomnosti si vieme oddýchnuť, môžeme im kedykoľvek zavolať a vieme, že aj keď sú ďaleko, sú to naši priatelia. Keď len o tom hovorím, prináša mi to pokoj a istotu. Vďaka Bohu za týchto ľudí.
Ale sú tu aj takí, pri ktorých čo len spomienka na nich nás spôsobuje husiu kožu, vyhýbame sa stretnutiam s nimi, necítime sa v ich prítomnosti dobre, obrazne povedané, otvára sa nám nožík vo vrecku. Ak si na týchto ľudí spomenieme, krúti nám žalúdok, je nám nevoľno, sme nervózni a istý čas trvá, kým sa z toho dostaneme. Ak od nich dostaneme čo len správu, čo ako neutrálnu, vyvedie nás to z rovnováhy. Niekedy vieme, prečo sme niekoho takto ,,odmietli“ vo svojom srdci, niekedy to nevieme. To, čo v nás azda zostalo, bol pocit zo stretnutia s nimi, zabudli sme, čo nám povedali, ale ten pocit v nás zostal. A to nejde len tak vymazať. Ako takýmto ľudom priniesť pokoj, prípadne ako pri stretnutí s nimi zostať pokojní? Náročná otázka. Je správne nechať sa viesť iba pocitmi? A čo rozum? Nie nadarmo sa hovorí: ,,Dôveruj svojim pocitom, ale používaj hlavu.“
Ako sa asi mohli cítiť učeníci, ktorých Ježiš rozposlal na rôzne miesta? Hovorí im o láskavom prijatí v niektorých domov, kde je radosť zostať, ale upozorňuje aj na to, že sa stretnú s neprijatím. Ježiš s tým počíta, preto ich na to upozorňuje, aby ich to neodradilo. V tom je dnešný človek veľmi citlivý, neviem, či tomu tak bolo kedysi. Ale dnes sme neskutočne citliví na seba, aby sa nás čosi nedotklo, aby nám náhodou niekto niečo nepovedal. Ako opatrne musíme voliť slová, ak chceme niekomu povedať niečo vážnejšie. Ako ľahko ľudia povedia, že už do kostola neprídu, lebo sa ich tam čosi dotklo. Je vtedy problém v tom, čo bolo povedané v kostole, v kritike, alebo v tom človeku?
Naznačuje to riešenie našej úvodnej otázky, ako sa približovať a prinášať pokoj ľuďom, s ktorými máme problém. Otázka by nemala stáť, či sa k nim máme približovať alebo nie, či sa s nimi stretávať alebo nie. Toto ostáva jasné, určite nebudeme sami vyhľadávať ich spoločnosť a nemusíme sa pri nich ani cítiť dobre. Skôr by sme sa mali pýtať, čo mám robiť ja preto, aby sa v mojej spoločnosti ľudia cítili dobre? Kde je chyba, ak odo mňa utekajú? Viete, svedectvo o Ježišovi a viere vždy musí predchádzať ľudskosť a normálnosť. Môžeme byť akokoľvek nábožní a veriaci, ak nie sme v prvom rade ľudskí, ak sme povýšeneckí, ak máme na všetko patent, ťažko o niečom ďalej hovoriť, pretože v ľuďoch ostane pocit, málokedy slová.
Ježiš hovorí, že pri vstupe do ktoréhokoľvek domu majú byť učeníci poslami pokoja. My prví musíme mať pokoj na perách a v srdci. Ako ho získať pri nesympatických ľuďoch? Dávať si pozor na pocity a používať hlavu. Pocity nám radia, aby sme ušli, aby sme boli nepríjemní. A naša hlava – kresťanské presvedčenie – nám hovorí, aby sme ho žehnali. Pokoj je vždy výsledkom Ježišovho vplyvu na náš život! Pokoj je znakom blízkosti Boha. Ak nie sme schopní hovoriť v pokoji, ak necítime pokoj, ale strach, neistotu, úzkosť, nervy, asi sme sa spoľahli viac na seba ako na Ježiša. Ak nás aj ľudia neprijmú, ak naďalej ostanú nevyriešené spory, apoštol Ježiša si svoj pokoj zobrať nedá, ale ide ďalej. Vie, že ho čaká rodina, ďalší ľudia, ktorí sa tešia na jeho pokoj, nie na jeho reči, hnev, podráždenosť. Apoštol Ježiša vie, že ľudia sa tešia na pokoj! A v tomto pokoji sa aj on môže cítiť dobre, aj ľudia okolo neho.
,,Ak máš vo vrecku voňavku, nemusíš o tom hovoriť každému. Vôňa hovorí sama za seba. Najlepšou kázňou si ty,“ dodáva Bruno Ferrero. Čo je mojou vôňou? Je to vôňa Ježiša a pokoja? Viem, že aj negatívni ľudia mi nemôžu zobrať pokoj, lebo tento pokoj pramení v Bohu a túžia po ňom ďalší ľudia, moja rodina, moji priatelia? Všetci túžime po pokoji, prinášajme ho tam, kde žijeme. On je výsledkom vplyvu Ježiša na náš život. Pokoj neznamená žiadne starosti či nepríjemnosti, pokoj znamená prítomnosť Ježiša vždy a vo všetkom.
„Pane, urob ma nástrojom svojho pokoja.
Daj, aby som vnášal lásku tam, kde panuje nenávisť, odpustenie tam, kde sa množia urážky, jednotu tam, kde vládne nesvornosť.
Daj, aby som prinášal pravdu tým, čo blúdia, vieru tým , čo pochybujú, nádej tým, čo si zúfajú, svetlo tým, čo tápu vo tmách, radosť tým, čo smútia.
Pane, daj, aby som sa snažil skôr potešovať iných, než aby mňa potešovali, skôr chápať iných, než aby mňa chápali, skôr milovať iných, než aby mňa milovali.
Pretože len keď dávame, nadobúdame, len keď zabúdame na seba, nachádzame seba samých, len keď odpúšťame, dostáva sa nám odpustenia,
len keď odumierame sebe, povstávame k večnému životu. Amen.“