Pastiersky list na sviatok Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa
Drahí bratia a sestry,
predstava Vianoc sa v nás najčastejšie spája s obrazom pokojného príbytku, v ktorom sedí rodina okolo slávnostného stola. Kvôli tejto túžbe možno niektorí z vás ste precestovali tisícky kilometrov, aby ste boli doma so svojimi najbližšími. Dnes chcem ako otec diecézy aspoň nachvíľu pomyselne si prisadnúť k Vám a zamyslieť sa nad významom Vianoc a hodnotou rodiny.
Keď sme si sadli za štedrovečerný stôl, lámali oblátky a dali medom krížik na čelo tým, ktorých máme radi, cítili sme, že cez tieto symboly sa chceme priblížiť k tajomstvu Vianoc, v ktorom nebeský Boh Otec nám dáva ten najväčší dar – vlastného Syna. Spomedzi všetkých sviatkov majú Vianoce neprekonateľnú šírku ľudskosti, rodinných väzieb, ľudových zvykov a piesní. Áno, čelíme skutočnosti, že Vianoce sa dostali do zajatia reklám a obchodných ponúk. Zároveň rastie počet nielen kresťanov, ale vôbec ľudí dobrej vôle, ktorí túžia vianočné sviatky prežiť v ich čistej kráse pôvodného posolstva, ktorým je skutočnosť, že Boh sa stal človekom. Buďme v tomto svete ohlasovateľmi pravdy: Ježiš je pravým dôvodom Vianoc!
Dnešný evanjeliový úryvok začína konštatovaním: „Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky“ (Lk 2,41). Evanjelista Lukáš nám predstavuje Máriu a Jozefa ako zbožných ľudí, ktorí sa usilujú žiť podľa Božej vôle a v súlade s Božími prikázaniami. Milí otcovia a matky, milí synovia a dcéry, pestujme spiritualitu rodinnej lásky a zbožnosti podľa vzoru Svätej rodiny. Uprostred dnešnej spoločnosti žime ako skutoční Ježišovi učeníci. Pán chce mať svoj príbytok v našich konkrétnych a reálnych rodinách so všetkými ich trápeniami, zápasmi a každodennými povinnosťami. Dovoľme Kristovi, aby náš životný priestor premenil na domácu cirkev, kde On bude mať vždy svoju „stoličku“ pri našom stole. Praktizujme jednoduchú a pritom pravdivú zásadu: „Rodina, ktorá sa modlí spolu, zostáva spolu.“
Evanjeliový úryvok nám kladie za vzor Božiu matku Máriu, ktorá „zachovávala všetky slová vo svojom srdci“ (Lk 2,51). Rodina je prvou školou viery. Povzbudzujem vás, rodičia, zachovávajte a rozvíjajte vieru vo vašich rodinách, učte vaše deti prvé modlitby, prvé prejavy nábožnosti, zapájajte ich do života vo farnosti, spolupracujte s kňazmi pri príprave na prijatie sviatostí, ale predovšetkým ich trpezlivo učte praktizovať kresťanský štýl života. Buďte im pritom všetkým vzorom. Nenechajte v tomto kňazov a katechétov osamotených!
Rodina je aj prvou školou medziľudských vzťahov, školou pravej ľudskosti, úcty, obetavosti a pracovitosti. Dieťa Ježiš vyrastal v atmosfére svätých a nábožných manželov Jozefa a Márie. Zo srdca vám želám, aby sa na vašich deťoch v bohatej miere napĺňalo to, čo uvádza evanjelista Lukáš o Božom Synovi: „Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí“ (Lk 2,52). Ako iste viete, v našej diecéze som inicioval založenie tzv. Diecéznej školy viery. Ide o mesačné stretnutia, ktorých obsahom v tomto prvom ročníku sú sviatosti Cirkvi. Ďakujem vám všetkým, ktorí ste sa do tejto duchovnej aktivity zapojili a povzbudzujem vás aj naďalej k vytrvalosti.
Som si vedomý, že slovo evanjelia sa z kostola nedostane k tým, ktorí nie sú praktizujúcimi veriacimi. Milí bratia a sestry, pestujte misionárske poslanie voči rodinám neveriacich, ale aj voči tým kresťanom, ktorí nežijú dôsledne podľa viery. Rozprávajte sa pri vašich stretnutiach o viere. Ukážte svedectvom svojho života sviežosť a mladosť kresťanského posolstva.
Je známe, že terajší Svätý otec František s obľubou používa výstižné prirovnania. O rodine hovorí, že vždy bola „najbližšou nemocnicou“ (Amoris laetitia, 321). Bratia a sestry, podporujme sa navzájom v konaní dobra, v odpustení, v dobrom slove, vo vzájomnom počúvaní. Naše Slovensko je charakteristické tým, že vianočné obdobie je časom návštev v rodinách a priateľských stretnutí. Viac ako televízii a internetu venujme čas jeden druhému, aby sme budovali vzájomné vzťahy.
Žijeme v kultúre, ktorá mladých tlačí, aby si nezakladali manželstvo, sme svedkami názorov, ktoré znehodnocujú rodinu a ponúkajú rôzne alternatívy. Pozývam nielen veriacich, ale všetkých ľudí, aby sme sa nevzdali úlohy vyjadrovať sa v prospech manželstva a rodiny (Amoris laetitia, 44). Chcem vyjadriť poďakovanie všetkým inštitúciám a združeniam, ktoré sa venujú rodinám v núdzi, sprevádzajú manželstvá v kríze, alebo sú blízko tým, ktorých opustil manžel či manželka a zostali sami pri výchove detí. Apelujem na zvolených zástupcov v samosprávach a verejné autority, aby venovali pozornosť podpore rodín v právnej, ekonomickej, sociálnej a duchovnej oblasti. „Rodina je dobro, ktorého sa spoločnosť nemôže vzdať, ale je potrebné ho chrániť“ (Amortis laetitia, 44).
Drahí bratia a sestry, stojíme na prahu nového kalendárneho roka. Ako otec diecézy do ďalších dní vyprosujem manželom a rodinám pokoj a svornosť, mladým ľuďom čistotu srdca a odvahu pri výbere životného povolania, starším ľuďom radosť z vašich blízkych a všetkým Božie požehnanie.
Váš o. biskup + Štefan
(Prečítať namiesto homílie v nedeľu 30. decembra na sviatok Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa)