Silvestrovská noc má svoje čaro: aspoň psychologicky (iste aj duchovne) stojíme pred novým začiatkom.  Prechod k novému kalendárnemu roku, spojený u mnohých ľudí s rôznymi predsavzatiami, nás učí, ako ,,po kresťansky“ spracovávať udalosti v našom živote. Za uplynulý rok sa našlo isto aj čosi zlé, z čoho sa chceme poučiť, nezopakovať to a odovzdať to do Božích rúk. Takto sa po kresťansky spracováva hriešna minulosť, to, čo nás spôsobuje výčitky, čo nás mrzí a čo chceme zlepšiť, prípadne by sme boli radi, keby sme to mohli vymazať z nášho života. A dobre vieme, že to nejde. Učíme sa postupne žiť s bolesťou, z ktorej sa chceme poučiť a odovzdať to všetko do Božích rúk, v tej dôvere, že Boh je tak mocný, že On aj z našich chýb dokáže vyťažiť čosi dobré, ak mu veríme. V minulom roku isto bolo toho aj veľa dobrého, za čo môžeme byť vďační a čo si môžeme vážiť, kým to máme. Sú veci, ľudia, ktoré nie sú v našom živote samozrejmé. Vďaka Bohu, že ich máme. A vďaka Bohu, že nás vychováva aj cez naše pády a zlyhania. Takýto prístup k minulosti je znakom zrelého života.

              Dobre však vieme, že snívať o minulosti či budúcnosti nám neprospieva. Minulosť potrebujeme zanechať, prestať byť jej otrokom, či už bola dobrá alebo zlá, či sú tam dobré alebo zlé spomienky, pretože nám patrí dnešok, nie včerajšok. Kto žije v strachu z vlastnej minulosti, ešte stále celkom neverí Bohu, že tí, ktorí sa k Nemu utiekajú, budú požehnaní, veď predsa sme v Božích rukách, nech sa deje čokoľvek. Ohľadom budúcnosti zase potrebujeme dôverovať Bohu, ktorí si tých svojich nežne vedie aj cez kríže života. Ak sa za každú cenu snažíme naplánovať svoju budúcnosť sami, môžeme byť nepríjemne prekvapení, keď Boh zasiahne. Preto žime naplno dnešný deň! Najlepší návod na požehnané prežitie nového roka: naplno a cieľavedome rásť s Božou pomocou už dnes.

              Učí nás tomu aj postoj Panny Márie Bohorodičky. Naplno prežívala každý deň, neriešila minulosť, nesnívala zbytočne o budúcnosti. Čokoľvek, čo prišlo do jej života, usiloval sa prijať a hľadať v tom Božie pôsobenie. Nebála sa úteku do neznámej krajiny, ťažkostí pri pôrode, komplikovaného života jej Syna. Prežívala naplno ten dnešný deň, nesnívala o tom, aká môže byť zajtra, alebo aká bola včera, keď ešte neodpovedala áno na Božiu vôľu, čo by určite bolo pre ňu pohodlnejšie. Ale nie užitočnejšie! Vybrať si ľahšiu cestu, spravidla nie tú Božiu, môže byť ľahšie, nikdy však nie užitočnejšie! Aký totiž budeme zajtra? Takí, akí sme dnes!

John Powell spomína, že keď bol ešte novicom, šiel sa raz pozrieť do časti kláštora, kde žili starí a chorí členovia rehole. Prišiel na jednu izbu, kde ležali dvaja chorí starí rehoľníci. Staral sa o nich jeden mladý veľmi ochotný ošetrovateľ. Ako týchto dvoch John pozoroval, zaujala ho jedna zvláštnosť. Mladý ošetrovateľ pristúpil k prvému z pacientov a láskavo mu poslúžil. Ten ale ustavične frflal, bo nespokojný a trúsil sarkastické poznámky. Jeho spolupacient, ktorému tiež mladý ošetrovateľ poslúžil, reagoval celkom odlišne: poďakoval, príjemne sa usmial, aj keď trpel. John sa v tom opýtal sám seba: ,,Ktorým z týchto dvoch budeš ty, keď budeš v ich veku?“ Hneď si sám odpovedal: ,,Budem tým, ktorým chcem byť dnes! Ak chcem byť príjemným a vďačným rehoľníkom, budem nám, ak už dnes začnem žiť životný štýl príjemného, vďačného a vľúdneho človeka. Ak dnes žijem štýl nepríjemného, ufrflaného a sarkastického človeka, v starobe budem presne takým.“

Ak teda chcem mať krajšiu rodinu, budujem ju už dnes. Ak chcem byť veriacim človekom, každý deň sa rozhodujem modliť sa, konať podľa Božej vôle. Viete, krajšie zajtrajšky sa tvoria už dnes. Sústreďme sa na to, čo chceme v našom živote zlepšiť a v čom pokročiť už dnes. Sledujme si to každý deň a ono to s Božou pomocou pôjde. Neplačme nad minulosťou, netrápme sa zbytočne nad budúcnosťou, dnešok je najväčším Božím darom, ktorý máme v rukách.

Ako hovorí Frank Outlaw: ,,Dávaj si pozor na svoje myšlienky, lebo ony sa stanú tvojimi slovami; dávaj si pozor na svoje slová, lebo ony sa stanú tvojimi skutkami, dávaj si pozor na svoje skutky, lebo ony sa stanú tvojím charakterom.“

Zakončím modlitbou A. de Saint-Exuperyho s názvom ,,Umenie mladých krokov.“ Malými krokmi môžeme rásť v svätosti i v budovaní krajších dneškov i zajtrajškov:

Neprosím o zázrak, Pane, ale o silu pre všedný život.

Nauč ma umeniu malých krokov.

Sprav ma vynaliezavým a vynachádzavým, sprav ma sebaistým v správny čas.

Obdaruj ma jemnocitom, aby som dokázal odlíšiť prvoradé od druhoradého.

Prosím o silu disciplíny a miery, aby som len tak neprekĺzol životom a svoje dni si rozumne rozdelil.

Aby som neprespal záblesky svetla života, a aby som si aspoň tu a tam našiel čas na umelecký zážitok.

Umožni mi utvrdiť sa v tom, že snívať o minulosti či budúcnosti mi neprospieva.

Pomôž mi čo najlepšie zvládnuť to, čo je najbližšie, pomôž mi pokladať práve prežívanú hodinu za najdôležitejšiu.

Ochráň ma pred naivnou vierou, že v živote musí ísť všetko hladko.

Daruj mi triezve poznanie, že ťažkosti, porážky, neúspechy a sklamania sú súčasťou života,

že vďaka nim rastieme a dozrievame.

Pripomínaj mi, že rozum sa často stavia proti srdcu.

Pošli mi v pravej chvíli niekoho, kto má odvahu povedať mi pravdu s láskou.

Chlieb náš každodenný daj mi pre telo i dušu.

Prosím Ťa o prejav Tvojej lásky, priateľské echo a aspoň tu a tam náznak, že som užitočný.

Viem, že veľa problémov sa rieši nekonaním; daj, aby som dokázal čakať.

Nech vždy nechám Teba i ostatných dohovoriť.

To najdôležitejšie si človek nehovorí sám; býva mu povedané.

Ty vieš, ako veľmi potrebujeme priateľstvo.

Daj, aby som dorástol na túto najkrajšiu, najťažšiu, najriskantnejšiu a najnežnejšiu vec života.

Vnukni mi pravú chvíľu a pravé miesto, kde môžem zanechať balíček dobra - slovami, či bez slov.

Chráň ma pred strachom, že by som mohol premárniť svoj život.

Nedaj mi to, čo si želám, ale to, čo potrebujem.

Nauč ma umeniu malých krokov!

Amen.

kaplán Samuel