AKÁ KULTÚRA, TAKÝ ČLOVEK... alebo AKÝ ČLOVEK, TAKÁ KULTÚRA
ZAMYSLENIE NA SLÁVNOSŤ SV. CYRILA A METODA
Chcem sa s vami dnes spoločne zamyslieť nad témou: kultúra. Čo je to, ako sa to tvorí, v akej kultúre dnes žijeme a čo s tým ďalej? Máme totiž sviatok sv. Cyrila a Metoda a voláme, aby nám Boh zachoval dedičstvo otcov. Ako však v dnešnom svete pretlačiť tieto hodnoty?
V zoologickej záhrade žijú rôzne zvieratká. Ak sa tam ideme pozrieť, môžeme mať pocit, aké sú šťastné, ako im je tam dobre, ako príkladne sa o nich ošetrovatelia starajú. Majú všetko, čo potrebujú pre život. Radosť žiť! Avšak tieto zvieratká alebo ich rodičia boli presťahovaní zo svojho pôvodného prostredia, kde sa voľne pohybovali a vystačili si aj s inou, možno jednoduchšou stravou, do prostredia, ktoré je umelo vytvorené. Časom sa tam naučili žiť, prispôsobili sa. A tak dnes pôsobia spokojné a šťastné. Pôvodný zámer, ktorý však s nimi Stvoriteľ mal, už nevyužívajú. Dá sa to porovnať, ak sa nejaké zvieratko narodilo v zoo od narodenia a nikdy nevidelo svoj originálny domov, kam patrí? Vlastne ani nevie, o čo prichádza.
Pripomína mi to dnešnú kultúru: vytvorili sme si neprirodzené prostredie pre človeka, aby sme dosiahli nejaký typ správania. Tak ako by bežne pred nami jeleň v prírode ušiel, v zoologickej sa dá pohladkať. Tak, akoby sme pred rokmi o niečom povedali, že je to zvláštne a neprirodzené, dnes povieme, že je to vec voľby, veď doba sa mení. Zmenili sa zvieratká v zoo? Stále ostali zvieratami, ale my, ľudia, sme ich naučili žiť inak. Tak nás naša dnešná kultúra učí žiť inak, presne tak, ako to ona chce.
Filozofi hovoria, že kultúra je racionalizácia prírody. Jednoducho: človek svojimi schopnosťami si prírodu prispôsobil a všeličo v nej vybudoval. Niekedy bola kultúrou istá noblesa, tancovali sa spoločenské tance, ľudia obdivovali umelecké diela, túžili po duchovnom zážitku a kultúra im tento zážitok poskytla. Dnes sa ľudia nezmenili, ako tie zvieratká v zoo, túžia stále po duchovnom zážitku a dnešná kultúra im ho predkladá. Ale je to naozaj duchovný zážitok? Kultúra sa stal zložkou obchodu, všade ide o to, čo sa predáva. Kultúra je teda vždy obrazom človeka. Alebo toho, akého človeka chceme mať. Dnes to teda vyzerá, že chceme mať človeka úspešného, niekoľkokrát rozvedeného, bohatého, ktorý si užíva život a málo dbá na náboženské veci, ktoré považuje za smiešne a staromódne. Vezmite si napríklad hudbu: raz som sa pýtal jedného mladého človeka, čo na tej vulgárnej hudbe vidí. Nevedel mi odpovedať, ale predsa to počúva. Alebo televízia, za všetko jeden príklad: seriál, ktorý deti radi pozerajú, hovorí o rodičoch, ktorí sú neverní, ktorí sa ženú za peniazmi, o vzťahoch, ktoré majú už malé deti. Alebo divadlá, ako ťažko je nájsť také predstavenie, ktoré nebude dvojzmyselné, prípadne len striktne jednozmyselne zamerané na nečisté veci. Ďalej život celebrít, správy v televízii. Naša duchovná zložka sa nerozvíja, lebo nežijeme v kvalitnej kultúre. Zdá sa, že žijeme v zoologickej záhrade, kde akoby máme všetko a začíname s tým byť celkom spokojní. Ale nie je to naše prirodzené prostredie, o tom si môžeme byť istí.
Na druhej strane je tu dedičstvo otcov, hrady, zámky, pamiatky, kultúrne dedičstvo krajiny, príroda, samozrejme viera: toto je niečo, čo je nám vlastné, čo je našim vlastným prostredím, kde sme vyrastali. A my sa toho celkom dobrovoľne vzdáme. Kultúra sa mení, a tak sa mení aj človek. Nie vo svojej podstate, ale v správaní, názoroch, životnom štýle. Cyril a Metod nám priniesli vieru, jazyk, náboženstvo. Veci, ktoré ľudí po tisícročie dvíhali, rozvíjali duchovný rozmer. Učili ich hodnotám, chránili rodinu, udržiavali čisté srdce mladého človeka. Uvedomme si, že aj ty a ja tvoríme túto kultúru našimi postojmi.
Dá sa proti tomu bojovať? Alebo stačí mať svoj postoj a pevnú hodnoty? Úprimne, proti niektorým veciam je ťažko bojovať. Nemôžeme zrušiť internet, zakázať produkovať vulgárnu hudbu či prízemné seriály. Potrebujeme chrániť svoju vieru a hodnoty u nás doma! Nech je kultúra našej rodiny obrazom ľudí, ktorí tam žijú. Cyril a Metod dosiahli, že Boh sa stal pre ľudí zrozumiteľnejší. To je našou úlohou: aby bol Boh opäť pre ľudí zrozumiteľný, nie vzdialený, ani zatvorený. S prúdom idú len mŕtve ryby, a my kresťania dnes musíme ísť proti prúdu. Ak ľudia nevidia, že nás robí viera lepšími, že nám pomáha, ťažko budeme šíriť kultúru viery. Nemusíme za každú cenu bojovať, potrebujeme vytvára prostredie, ktoré ukazuje Boha ako milujúceho otca, mamu, slušné dieťa, svedomitého a rozumného mladého človeka, trpezlivého a milujúceho starčeka či starenku. Boh, zrozumiteľný cez moje správanie a postoje! Kto je verný Bohu, je verný človeku... a naozaj bude dbať o rozvoj človeka.
V akej kultúre budeme žiť? V zoologickej záhrade, kde sa budeme tváriť šťastní, alebo opäť objavíme svoj duchovný rozmer a budeme podporovať slušnú kultúru života? Nestrácajme nádej, že sa z nás ľudia smejú. Idú presne tam, kam ich obchodná kultúra chce dostať: nakupuj, vymieňaj, užívaj. A naša kultúra je iná, tá smeruje k nebu. Nech je to vidno v našom postoji, správaní, hodnotách. Dedičstvo otcov sa udrží jedine vtedy, keď ty a ja budeme verní svedomiu a viere.
Jediná sila, ktorá môže pretvoriť tento svet, je sila lásky – Ducha Svätého.