Drahí priatelia, bratia a sestry,
od Nového roku ubehlo neuveriteľných päť mesiacov a začína šiesty. Je dobré, že rok neregistrujeme pasívne, ale snažíme žiť podľa jednotlivých období zimy, jari, leta, jesene. Chuť k tomu i silu nám dáva Pán priamo cez prirodzené sily, ale pomáha nám aj nadprirodzene, cez svoju milosť, Božiu pomoc. Tú získalo sedemnásť detí prvý raz, keď prijali Eucharistiu. A ďalší, ktorí prvý raz prijímali mimo l3. mája, kedy bolo v našej farnosti prvé sväté prijímanie.
Všetci potrebujeme silu k práci. To je znak našej pokory, že dávame z lásky, trpezlivo i i vytrvalo seba do chomúta každodenného života a nešpekulujeme ľahko žiť na úkor iných. K tomu pripájame snahu o naše manželské či iné vzťahy v práci, v škole, na ulici. A taktiež naše výchovné úsilie vo vedomí, že sme prví a hlavní zodpovední za výchovu našich detí. Je pravda aj to, že nám Pán k tomu dáva aj svoju radosť. A niekedy jej treba len trošíčku a človek je šťastný.
Letné mesiaca nás zasa vyzývajú k oddychu. Aby napäté nervy získali uvoľnenie, telo aby získalo silu zo slniečka, z vody, z našej chôdze. A aby nás naše deti zakúsili viac i z tej druhej strany, zo strany našej radosti, láskavosti a dobroty. Je dobré, ak si vyberáme dovolenku tak, aby na jej mieste bol aj katolícky chrám, aby aj duša dostala v primeranej ba zvýšenej miere Božiu lásku v podobe Božieho slova, Božieho Tela, modlitby, krásnych spevov a spoločenstva s ľuďmi, ktorých tam stretneme.
Prajem Vám od nášho Pána Ježiša Krista veľa krásnych chvíľ v závere mesiaca jún a potom aj cez dovolenkové mesiace. Nech máme na pamäti motivujúce slová francúzskeho biskupa a vychovávateľa mons. Dupanloupa: " Harmonický kresťanský život ako príprava na život večný." Nech toto obdobie cítia naši blízki ozaj ako predchuť neba. Starosti dajme do Božej prozreteľnosti a moci. On pomôže.
Osobitne pozdravujem chorých, starkých a ostatných, ktorí nemôžu na dovolenku. Prajem im ešte väčšie pripútanie k trpiacemu Pánovi, ktorý je už ale oslávený. Toto isté čaká nás. Svoje terajšie sebazápory a bolesti obetujte za celú našu dedinu i dedinskú Cirkev, aby všetci u nás cítili túžbu budovať civilizáciu lásky. Aby sme na druhom hľadali v prvom rade dobro. A u seba chuť, ako mu pomôcť.
Keď časť Vašich trpezlivých životných strádaní pošlete ako obetu aj za nás kňazov, starších i tých začínajúcich, budem Vám veľmi vďačný.
Vďaka za dvadsaťtri mesiacov, strávených medzi Vami, za všetku tú lásku, prejavenú skutkami, slovami i inak. Mojou odplatou môže byť len snaha slúžiť Vám, ako môžem a vládzem. Vďaka aj za pomoc duchovného otca Ladislava.
S prianím letnej radosti i radosti, že sme veriaci ostáva v duchu s Vami a žehná
duchovný otec Alojz Chmelár