Možno ste videli muzikálový film The greatest showman (Najväčší showman). Hlavný hrdina Phineas je vizionár, človek veselý a plný nápadov aj napriek smutnej a ťažkej dobe, v ktorej žije. Žije v jednoduchých pomeroch a za posledné peniaze sa rozhodne investovať do na prvý pohľad nezmyselného projektu. Chce ľudí zabávať, chce, aby sa smiali a tak sa snaží vytvoriť niečo, čo by ľudí zabavilo, ale nejde to. Napokon pozbiera zopár ,,zvláštnych ľudí,“ s ktorými vytvorí jedinečný zábavný program, ktorý sa stane veľmi populárnym. Jeho sny sa stanú skutočnosťou, jeho popularita rastie, a samozrejme si to začína odnášať jeho rodina a jeho najbližší spolupracovníci. Čím je populárnejší, tým chce viac a viac. Zabúda aj na svojich spolupracovníkov, ľudí z ulice, ktorým dal šancu (ktorých všetci odpísali pre rôzne dôvody – výzor, netradičnosť) a ktorý sa vďaka jeho pozvaniu dostali do jeho hviezdneho programu. Stratí úplne všetko. Phineas napokon príde na to, že to, čo pre neho skutočne má zmysel a čo stratil, bola jeho rodina. Až vtedy začína byť jeho dielo ,,požehnané,“ ak prestáva byť o ňom a začína stavať na pokore, vďaka ľuďom, ktorým on dal šancu a ktorí teraz potiahli jeho. Film sa končí krásnou myšlienkou veľkého showmana, že najkrajším umením je robiť ľudí šťastných.
Hlavný hrdina mal hlavu plnú dobrých snov, mal podporu rodiny, získal si priateľov. Jeho sen sa začal napĺňať, ale bez pokory a jednoduchosti, ktorá mu kedysi stačila. Kto vysoko lieta, môže aj veľmi hlboko spadnúť. Sám sa presvedčil o tom, že veľké veci sa rodia v jednoduchosti a pokore. Žiaden veľký projekt, žiaden dobrý úmysel nemôže byť postavený na človeku a na jeho egu, lebo veľmi rýchlo spadne. Ani rodina nemôže byť len o tom, aby som tam ja bol spokojný, aby to v manželstve šlo tak, ako chcem ja. Ani vo viere sa to takto nedá, aby Boh zázračne a na počkanie splnil všetky moje túžby. Každý takýto projekt veľmi rýchlo spadne, lebo nestavia na pokore a jednoduchosti. Práve týmto dvom veciam nás učí dnešná svätá noc Ježišovho narodenia: jednoduchosti a pokore.
Ježiš sa narodil úplne v tichu, za sprievodu pár ľudí, ktorí boli ochotní prísť, skloniť sa a uveriť. Ježiš nám svojim príchodom ukazuje, že veľké veci sa nerodia v palácoch, premyslených plánoch (predstava politického vodcu ako Mesiáša). Veľké veci sa rodia v pokore a jednoduchosti. Veľkí ľudia rastú v pokore a jednoduchosti. Ježišov príchod na svet nás môže naučiť veľa o tom, čo je v živote dôležité.
Najväčší showman mal milión snov a o tom, ako bude baviť ľudí a ako ich urobí šťastnými. Ľuďmi takýchto snov sme aj my, koľko dobrých túžob nosíme v sebe, koľkým by sme chceli pomôcť, ako veľmi chceme dobrú rodinu. V tomto vianočnom čase tie dobré sny akosi viac vystupujú na povrch. A toľko vecí v tomto svete volá: ja doplním prázdne miesto v tvojom srdci (komercia, bohatý stôl, dokonalá rodina, romantická polnočná omša). A predsa ten jediný, ktorý môže všetko, leží v jasliach. Jediný, v ktorom môžeme realizovať svoje túžby, je Ježiš.
Ak túžime po rodine, po Bohu – lebo to sú najsilnejšie túžby človeka a preto je cez Vianoce tak pekne, lebo pre tieto vzťahy žijeme – staňme sa pokornými ľuďmi. Nemusí ísť všetko tak, ako to chcem ja. Ani príchod Ježiša si nikto takto nepredstavoval. To však, čo Boh robí, dobre robí. To, čo my robíme, nemusíme robiť dobre a naše veľké plány môžu spadnúť, ak nestaviame na pokore.
Najkrajším umením je robiť ľudí šťastných. Preto prišiel Boh na svet, aby sme boli šťastní v rodine, vo vzťahoch, do ktorých ho pustíme. V nemocnici po ťažkej operácii leží pätročná Vierka. ,,Sú Vianoce, čo si praješ od Ježiška?“ pýta sa jej zdravotná sestra. ,,Chodiacu bábiku, autíčko, šaty...“ Sestra ju zastaví: ,,Nie je to trochu veľa? Pozri, koľko je tu detí a koľko je ich na celom svete! Akoby mohol Ježiško stihnúť navštíviť a obdarovať všetkých, keby každý chcel toľko, ako ty?“ Vierka sa pozrie do diaľky, privrie očká, možno v tom okamihu myslela na mamičku. Chvíľočku sa zamyslí a potom sa jej rozleje úsmev po tvári a odpovie: ,,On to môže!“ Plná pravda, veľké slovo: Ježiš môže všetko!
Skutočná pokora spočíva v tomto vedomí: Ježiš môže všetko. Skutočná pokora znamená, že nie Ježiš musí plniť sen o našom živote, ale my, ak sa necháme viesť v jednoduchosti a nebudeme chcieť mať všetko naraz, dosiahneme mnohonásobne väčšie požehnanie, než sme si predstavovali. Máme milión snov o našej rodine, práci, budúcnosti. Jeden veľký sen sníva aj Boh o našom živote. Boh nám nedá do srdca túžby, ktoré by nechcel splniť, ale cesta k nim vedie cez pokoru a jednoduchosť. Pokora – neuvažovať len o sebe, ale stať sa darom pre iných. Nezakladať si na názore ľudí, na svojej mienke, ale nechať si poradiť.
Ak Boh prichádza na svet v jednoduchosti, aj náš život je len o pár veciach – o vzťahoch, o tom, že nás ktosi ľúbi a my máme niekoho, na kom nám záleží, a to stačí. Kvôli týmto ľuďom, kvôli takto milovanému Bohu budeme schopní robiť veľké veci, založené na pokore. Nemusím mať všetko premyslené a nemusí ísť všetko podľa môjho plánu, stačí, že On môže všetko!
V dnešný večer prajem sebe i vám JEDNODUCHOSŤ.
Jednoduchosť dieťaťa, ktoré sa narodí bez toho, aby čosi malo.
Jednoduchosť stola, obklopeného osobami, srdcami.
Jednoduchosť úprimného úsmevu ako daru.
Jednoduchosť lásky, ktorá je zadarmo.
(kázeň z polnočnej sv. omše v Spišskej Teplici)
kaplán Samuel