Chcem sa opýtať hneď na úvod detí, či poznajú rozprávku Ľadové kráľovstvo? Určite ju poznáte aj vy, dospelí. Bola napísaná podľa motívu Andersenovej Snehovej kráľovnej. Staršia sestra Elza dostala ,,do vienka“ moc premeniť čokoľvek na ľad. Už ako malá sa učí dávať si pozor na to, aby nikomu neublížila a snehové kúzla používala len na potešenie svojej malej sestričky. Po tom, čo raz Annu nechcene ohrozí, život sestier sa začína vyvíjať osobitne. Po smrti rodičov Elza preberie trón, Anna sa zaľúbi do nemajetného, no pekného princa Hansa. Anna príde poprosiť staršiu sestru o ,,požehnanie“ ku svadbe, čo sa Elze nepáči, podľahne svojej slabosti a jej mrazivý hnev premení celé kráľovstvo na ľad. Nahnevaná, nechopená, odvrhnutá Elza uteká ďaleko do hôr, kde si vybuduje nádherný ľadový palác – svoje kráľovstvo, ktoré si chce nechať iba pre seba. Elza však v tejto rozprávke nie je prezentovaná ako zlá ľadová kráľovná, skôr ako nešťastné dievča.
Anna sa rozhodne ísť za Elzou do ľadového palác. Pri tejto neľahkej úlohe jej pôjde o život, lebo Hansovi záleží viac na korune ako na láske Anny, ktorá nakoniec obetuje svoj život na záchranu svojej sestry Elzy. Však skutok pravej lásky dokáže zmeniť ľad na teplo. Skutočná láska dokáže zahriať pri srdci a rozmraziť to, čo skrehlo. Láska roztaví ľudské srdcia a navráti do celého kráľovstva život.
Pekná vianočná rozprávka, z ktorej sa tešia deti aj dospelí. Môžeme sa z nej veľa naučiť aj o Vianociach. Existuje totiž na svete veľmi veľa dobrých ľudí, ba dokonca, každý v hĺbke svojho srdca vie robiť dobro. Každý sme dostali od Boha pri narodení dar podobný daru Elzy: schopnosť svojim talentom a životom potešovať, ktorý sa však kvôli našej pýche môže zmeniť na zlo a škodu. Pri dnešnej kázni budem vychádzať z tejto základnej myšlienky: zlo začína víťaziť, keď sa dobrí ľudia vzdajú. Keď vo svojej podstate dobrí ľudia povedia: ,,Toto už nemá zmysel, dnes nemá zmysel byť poctivý, žiť čisto, snažiť sa byť dobrý, milý a ústretový, lebo dnes svet patrí zákerným, ľuďom bez chrbtovej kosti, falošným a hriešnym.“ Nemôžeme sa čudovať, že svet sa stáva zlým, keď dobrí ľudia rezignovali. Aj mladšia sestra Anna mohla rezignovať, nakúpiť kabáty a žiť v snehu, ktorý vlastne milovala už ako dieťa. Rezignovať na staršiu sestru, vychutnať si lásku svojho mladého nápadníka a nenaháňať sa za sestrou, s ktorou sa už vlastne roky poriadne nerozprávala. Predsa to však urobila.
Neurobil to aj Boh? Nestačím žasnúť nad tým, ako výborne má Boh načasované veci a udalosti. Boh prichádza v čase, keď už dobrí ľudia začínajú mať pocit, že zlo víťazí. Boh prichádza na tento svet pred dvetisíc rokmi v čase, keď sa Rím začína rozpínať, ľudia prestávajú dúfať, hľadajú politického spasiteľa. Neprichádza a nerodí sa dnes, kedy by o tom na facebooku v momente sekundy vedel celý svet. Vstupuje do sveta potichu, nenápadne, práve vtedy, keď sú na to ľudia pripravení. Boh má veci neskutočne dobre načasované (aj v našom živote), to si môžeme byť istí. Nech stretneme kohokoľvek, nech sa nám do života pripletie ktokoľvek, nech čokoľvek zažijeme, získame, alebo stratíme, Boh to má perfektne načasované a vie, prečo je to práve vtedy.
Boh vstupuje do sveta, keď už akoby ľudia začínajú rezignovať. Prichádza, aby nám ukázal, v čom spočíva skutočné šťastie. Je tou ,,Annou,“ ktorá beží do hôr za staršou sestrou, lebo verí vo víťazstvo lásky. Ono preto je na Vianoce tak krásne, lebo ľudia aspoň na pár dní veria vo víťazstvo lásky. Tieto sviatky nás opäť nanovo chcú zobudiť a prinútiť ,,vybehnúť do hôr, medzi ľad a sneh a zachrániť láskou to, čo skrehlo.“ Boh, dobro, láska majú v tomto svete šancu, keď sa dobrí ľudia prebudia k životu. Naopak, zlo zvíťazí, keď sa dobrí ľudia opäť uložia na sladký odpočinok. Zlo začne víťaziť, keď rezignujeme na vzťahy, na odpustenie, na radosť z každého nového rána. Zlo začne víťaziť, keď svojou lenivosťou prerušíme vzťah s Bohom, ktorého potrebujeme len na skrášlenie Vianoc. Zlo začne víťaziť, keď opäť raz Bohu poviem: Nepotrebujem ťa – svojim hriechom. Vtedy sa prebúdza zlo a začína mrznúť láska a dobro. Vtedy zlo víťazí, keď si chcem sám pre seba vybudovať svoj ľadový palác, keď nechcem počúvať ľudí okolo seba, keď odmietam pomoc, keď som pyšný a neuvedomujem si, že najsilnejšou mocou je láska, nie pomsta.
Na druhej strane, vtedy dobro začína víťaziť, keď budujeme vzťahy, keď sa premáhame, keď ideme niekedy aj proti sebe len kvôli šťastiu druhých. Vtedy začína dobro víťaziť a ja žijem odkaz Vianoc, vtedy sú Vianoce každý všedný deň, keď radosť prezrádza Boha vo mne, keď sa snažím vytrvať pri Bohu, lebo si uvedomujem potrebu jeho pomoci a jeho návod na šťastný život. keď sa snažím víťaziť nad sebou, nad hriechom a závislosťami, lebo to zo mňa robí egoistu. Vtedy sa pomaly, ale isto tento svet dobrom môže zmeniť. Keď dobrí ľudia, veriaci ľudia, Boží ľudia, nezanevrú na tento svet. Keď si opäť uvedomím, aké bohatstvo mám doma cez ľudí, ktorí tam sú, cez priateľov. Keď si opäť uvedomím, že Boh beží ku mne, na moju ľadovú horu mojej pýchy, aby mi povedal, že ma miluje; že láska je jediná sila na zmenu k lepšiemu. Toto Boh urobil cez Vianoce, keď sa narodil Ježiš: prišiel bojovať o ľudí, o ľudské srdce, prišiel rozmraziť chlad a povedať nám: ,,Milovať má zmysel, nech to stojí čokoľvek!“
Prajem vám i sebe, aby v každom z nás v tieto dni aj po celý rok mohli tí ľudí stretnúť milujúceho Boha s ľudskou pokožkou. Z času na čas to potrebujeme cítiť, že Boh je ľudský, preto sa narodil ako dieťa. Vianoce sú o nádeji, dávajú zmysel len kvôli narodeniu Ježiša. Bez neho nemajú zmysel. Uvedomme si opäť a znova, že Boh, dobro, láska vždy zvíťazí, nech sa deje čokoľvek. Zlo vyhrá, ak to dobrí ľudia vzdajú. Ale dobro a Boh zvíťazí, keď sa my, dobrí ľudia, budeme snažiť byť najlepší ako vieme. Keď láskou, ktorú sme načerpali pri Bohu, budeme roztápať zlo a chlad sveta. Pretože nič tak nedokáže zahriať pri srdci, ako ľudskosť, láska, úsmev či objatie. Nevzdávajme sa nikdy Boha a dobra. To je cesta k spáse, k dobrým vzťahom, k vnútornému pokoju.
kaplán Samuel