AKO MÁ KRESŤAN ODDYCHOVAŤ? (zamyslenie na letné prázdniny)

                Z času na čas nutne potrebujeme spomaliť, aby naša duša dobehla naše telo. Domorodí horskí nosiči, ktorí pomáhajú expedíciám nosiť ich výstroj počas výstupu na legendárne ,,osemtisícovky,“ z času na čas spomalia, ba zastanú. A stoja, čakajú. Keď sa raz ktosi pýtal, prečo to robia, dostal odpoveď, že čakajú, kým ich dobehnú ich duše. Ako veľmi si uvedomujeme túto pravdu najmä v tomto čase. Duša, vnútorný život, naše najhlbšie ja často nestíha za našim uponáhľaným a rozlietaným telom.

                V  evanjeliu počúvame Ježišovu radu, týkajúcu sa tzv. kresťanského odpočinku: ,,Poďte ku mne všetci, ktorí ťažko pracujete a ste unavení, a ja vás posilním. Učte sa odo mňa, lebo si tichý a pokorný. Tu nájdete odpočinok pre svoju dušu.“ (porov. Mt 11, 28-29) Božia rada pre usporiadaný život je z času na čas si odpočinúť, najlepšie v Božej prítomnosti, aby naša duša dobehla naše telo.

                Aj Boh odpočíval – v siedmy deň po stvorení. Jednoducho sa díval na to, čo urobil. Plniť Božiu vôľu znamená aj dopriať si odpočinok a odovzdať všetko do rúk Boha. Je Božia vôľa, aby sme odpočívali! Biskup Rábek hovorí, že kňaz, ktorý neoddychuje, by sa mal z toho spovedať. Myslím, že to platí pre všetkých. Vieme, že čnosť a správne riešenie je uprostred dvoch extrémov: na jednej strane to môže byť lenivosť, na druhej prehnaná aktivita. Ak chceme žiť harmonický a duchovne vyrovnaný život, musí byť oddych i práca v harmónií (netvrdím, že v rovnováhe!). Napríklad šofér bude po istom čase za volantom unavený. Ak šofér jazdí unavený, už tým ohrozuje seba i život ostatných. Unavený človek začína množiť chyby. Poznáte to z vlastnej skúsenosti: v únave neprimerane reagujeme, ublížime druhým, naša práca má čím ďalej tým viac medzier a chýb, strácame kontrolu nad sebou a často si to odnesú naši najbližší. Zo stresu vznikajú aj rôzne choroby. Zdravie nemáme len pre seba! Je darom, ktorý má slúžiť ostatným. A ak už prestáva slúžiť ostatným, ale im začína ubližovať, je čas spomaliť a počkať na našu dušu, ktorá za nami nestíha.

                Aby sme správne pochopili, o akom kresťanskom spôsobe relaxu tu hovoríme, vychádzame z etymológie slov: je rozdiel medzi oddychom, odpočinkom, dovolenkou a rekreáciou. Oddych je krátkodobý výdych, odpočinok je čosi hlbšie, dovolenka pre mnohých znamená mnoho si dovoliť, ale aj najvýstižnejšie z kresťanského hľadiska je slovo rekreácia – z lat. re creatio, znovu stvorenie.  Napravenie toho, čo bolo narušené. O tom je skutočný oddych, odpočinok i dovolenka – o napravení toho, čo bolo narušené. Čo to bolo? Naše vzťahy s rodinou, s Pánom Bohom, dokonca vzťah so sebou samým, lebo nemáme čas na premýšľanie a zastavenie sa. Viete, väčšinou je najzanedbanejšia duša. Ak už nevládze telo, pomerne očividne sa naše telo prihlási o energiu – nevládzeme, sme chorí, vyčerpaní. Naša duša je však jemná a nehlási sa o pomoc tak značne nahlas ako naše telo. Čo teda počas týchto prázdnin potrebujeme napraviť, čo bolo narušené a vyžaduje si opravu?

                Duchovní autori hovoria, že by sme si mali nájsť čas pre seba a pre svoju dušu – teda na modlitbu či premýšľanie. Doma, v prírode, v horách, v kostole, každý viete, kde. Jednoducho nájsť si čas odpočinúť si v Božej prítomnosti. Aký čas? Autori radia: 15 minút do dňa, hodinu do týždňa, deň do mesiaca, a aspoň 3-4 dni do roka. Ruku na srdce, či sa nám to darí? Potom začíname byť nervózny z vlastnej nervozity. Zoberme aj vlastnú nervozitou ako súčasť našej obety Bohu. Naša vlastná nervozita je signálom, že čosi potrebuje zmenu, že sme zrejme zanedbali náš duchovný život a duša nestíha.

                Správna kresťanská rekreácia (znovuobnovenie) je zmeraná na osvojenie si tichosti a pokory v prítomnosti Boha. Poviem to jednoduchšie: oddychovať máme tak, aby sme boli ,,doma vo svojom tele,“ rozumeli sami sebe a venovali čas tomu, čo obnovu potrebuje – počnúc našou rodinou a priateľmi. Nedá sa nadiktovať, aký oddych je najsprávnejší. Ak porozmýšľame spolu s Pánom Bohom, čo potrebujeme obnoviť alebo čo sme zanedbali, určite prídeme na to, aký spôsob rekreácie nutne potrebujeme. A ruku na srdce, ak najviac nestíha duša, všetci nutne potrebujeme rekreáciu s Bohom, tých 15 minúť denne, aby sme porozumeli sebe a načerpali pokoj, ktorý presahuje ľudské možnosti, Boží pokoj. Marián Gavenda na tému odpočinku mladých povedal, že pohyb a priame vzťahy, ktoré sa vytvárajú, keď spolu kráčame, vyplývajú blahodarne na našu dušu.[1]                                                                                        

                Keď nám dochádza síl, začíname byť nervózni, uvedomujeme si nedostatok v rodine, potrebujeme načerpať silu. Vypnúť telefóny a učiť sa byť slobodní od elektroniky, vtedy prídeme, na čo je to dobré. Neznervóznieť so seba samých, aby hľadať chvíľky s Bohom, s ľuďmi, ktorých máme radi. Čas modlitby, spontánneho premýšľania pred Bohom a s Bohom na ktoromkoľvek mieste, ale najmä pri sv. omši, je časom, kedy duša dobieha naše telo.

                Zakončím netypickou modlitbou Alessandra Pronzata z jeho knihy Nepohodlné evanjelium:

Pane, nechaj ma spať. Dobi ma spánkom.

Využi chvíľu, keď odpočívam a vtedy ma navštív.

Oprav ma, Pane, lebo robím chybu za chybou a všetko kazím.

Poskytni mi pomoc, ktorú mi môžeš dať len vtedy, keď odpočívam.[2]

[1] Porov. Relácia TV LUX: Oddych v živote kresťana, 9.6.2014

[2] Porov. http://www.katolickenoviny.sk/27-2004-pane-nauc-ma-spat/