Kritizuješ matku Cirkev?

KRITIZUJEŠ MATKU CIRKEV?   (zamyslenie na slávnosť sv. Petra a Pavla)

                 Čo myslíte, obstojí pred Bohom takýto argument: ľudia v Cirkvi boli zlí, kňazi ma pohoršili, preto som sa ti, Bože, obrátil chrbtom? Mnohí si myslia, že obstojí. Aké to máme my, kňazi (veriaci) náročné: paradoxy (Ak je kňaz mladý, nemá skúsenosti. Ak je starý, mal by ísť do dôchodku. Ak káže dlho, pomaly mu to myslí a nevie nájsť ,,Amen.“ Ak káže krátko, nemá nám čo povedať. Ak je chudý, neje, aby ušetril; ak je tučný, je labužník. Ak je pekný, prečo sa neoženil? Ak je škaredý, žiadna ho nechcela!  ) Keď sa takto kriticky pozeráme na Cirkev a kňazov, otázka je, kde sa stala chyba? Poviem vám jedno tajomstvo: keď nám vadia tí druhí, môžeme si byť istí, že chyba je v nás! Keď by sme chceli reformovať Cirkev, kňazov, rodičov, svoju obec a to za každú cenu a ak nebude po našom, tak je zle... chyba je v nás. Opäť sme zabudli žehnať a odpúšťať, modliť sa a veriť a vsadili sme všetko na seba.

               Akú Cirkev chcel mať Ježiš? Zaujímavé, dva piliere Cirkvi, Peter a Pavol: to bol hlavný zradca Ježiša, cholerik, prenasledovateľ, vôbec nie dobrý manažér ani tak zbožný ako Ján... alebo to poviem inak: Peter a Pavol, ľudia, ktorí využili šancu! Ježiš chcel mať Cirkev ľudskú, a pritom stále božskú, krehkými ľudskými rukami, často špinavými, vysluhované sväté Božie veci. Peter a Pavol urobili veľa chýb, spoznali však Krista, nanovo v neho uverili a šli ďalej. Takou matkou je Cirkev, ktorá ti dá šancu, v ktorej si vždy doma, do ktorej sa môžeš vždy vrátiť. Je mi smutno z toho, že našimi pohľadmi, súdmi a návratmi do minulosti zatvárame dvere pred vracajúcimi sa hriešnikmi. Aj Pavla sa mnohí zľakli, ale o jeho zmene začal svedčiť jeho život. Môžeme to každý o sebe povedať? Svedčí o mojej zmene a nasledovaní Ježiša môj život? Priatelia, tu by mal byť každý doma, toto je naša rodina, a rodinu sme si nevybrali. Môžeme ju kritizovať – vtedy je chyba v nás, alebo ju prijať ako rodinu, ako spoločenstvo, ktoré ide rovnakým smerom.

                Mne sa Cirkev páči práve v tomto: ak si ju predstavím ako milosrdnú matku, do ktorej domu sa navracajú jej hriešni synovia a dcéry. A ona ich prijíma, ona im dáva nové šaty, ona ich vtedy zahŕňa ešte väčšou láskou. Ak na vlastnej koži takto pocítite, že Cirkev nás dvíha, že ona nie je o ľuďoch, ale o Bohu, o Ježišovi, zažijete radosť z toho, že do nej patríte.

               Ježiš uveril v Petra aj v Pavla, videl dobro, ktoré je v nich. Sestry a bratia, prosím vás o jednu vec: očistime svoj pohľad od zbytočnej kritiky a všímania si zla! Uvidíte, o koľko krajší život budete mať. To neznamená nebyť kritický a za každú cenu si zatvárať oči, ale kritika je dobrá vtedy, keď pomáha a keď je vyslovená na tom mieste, kde sa jedná o pomoc, nie o zbytočné reči. Ježiš sa takto díval na ľudí: videl ich hriech, ale vnútri videl čosi dobré: Petrovu (aj keď cholerickú) horlivosť, Pavlov zápal za spásu neveriacich, ich odvahu. A tieto talenty sa rozvinuli preto, lebo im Ježiš dal šancu. Lebo im ľudia dali šancu.

                Pavol na sklonku svojho života hovorí o tom, že bojoval dobrý boj a zachoval vieru. To, čo sa o Cirkvi hovorí a bude hovoriť, je aj v našich rukách a na našich perách. Nie je ľahké obhajovať Cirkev pred neveriacimi, ba dokonca, je ešte oveľa ťažšie obhajovať ju pred ,,veriacimi,“ i keď kto neverí v Cirkev, ťažko pozná kresťanského Boha. Kardinál Ratzinger píše: ,,Iba ten, kto skúsil, ako napriek nestálosti a hriešnosti svojich služobníkov a foriem Cirkev dvíha ľudí, ako im dáva nádej a večný život, iba ten, čo to zažil, vie skutočne, čo Cirkev bola a je.“ [1] Presne o to tu ide: o nádej, novú šancu, večný život, o Ježiša, ktorý je nás blízko.

Očistime svoj pohľad od toho, čo nám vadí, čo kritizujeme a dívajme sa na Cirkev očami Petra a Pavla: ľudí, ktorí využili šancu. Peter a Pavol nám pripomínajú: Cirkev je tvoja matka! Na svoju matku sa nenadáva, ani sa s ňou nerozprávaš len preto, lebo má svoje slabosti a vrásky. Miluješ ju, lebo je tu stále pre Teba, nech si akýkoľvek. Matkou nenazývame osobu podľa tváre, vlastností, chýb či vrások, ale podľa otvoreného Srdca. Ona mi dala život, Matka Cirkev mi dáva duchovný život.

Prajem vám zakúsiť Cirkev ako takúto matku ešte mnohokrát vo vašom živote!

[1] RATZINGER, J.: Úvod do kresťanstva, Trnava: Dobrá kniha, 2007, str. 277

Príspevok do obecných novín na Veľkú noc 2019

"Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich"

/Žalm 27,13/

Milí priatelia, bratia a sestry,

prežili sme zimu. Ďakujeme za ňu...

Príspevok do obecného spravodaja

Milí bratia a sestry, vážení priatelia, milí naši mladí, drahí starkí a chorí,

vianočné obdobie prešlo v závere potichu ako vždy. Aj náš betlehem v kostole i ten druhý tiež taký pekný na námestí nám akoby zovšednel...

Svadba v Káne - Urobte všeko, čo vám povie!

     Škandál, ak sa na svadbe minie víno! Alebo zázrak: ak sme na svadbe v Káne a je tam aj Ježiš. Na prvý pohľad zúfalá a trápna situácia sa obrátila na tretie zjavenie Ježišovho božstva. Toto nastalo po tých dôležitých Máriiných slovách, ktoré ...

Novoročná výzva pre každého

Silvestrovská noc má svoje čaro: aspoň psychologicky (iste aj duchovne) stojíme pred novým začiatkom.  Prechod k novému kalendárnemu roku, spojený u mnohých ľudí s rôznymi predsavzatiami, nás učí, ako ,,po kresťansky“ spracovávať udalosti v našom živote. Za uplynulý rok sa našlo isto aj čosi zlé, z čoho sa chceme poučiť, nezopakovať to a odovzdať to do Božích rúk. Takto sa po kresťansky spracováva ...

Pastiersky list na sviatok Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa

Pastiersky list na sviatok Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa

Drahí bratia a sestry,

Trpezlivosť (odkaz sviatku sv. Štefana)

Čínsky bambus je veľmi zvláštna rastlina. Keď ho zasadíte, prvé štyri roky vôbec nerastie – aspoň sa tak zdá. Človek by mal pokušenie vykopať ho a zasadiť si radšej niečo iné, čo hneď začne rásť a kvitnúť. Ale trpezliví čínski záhradníci vedia svoje. Preto rastlinku okopávajú a polievajú, aj keď je stále rovnako malá. Potom sa však niečo stane. V priebehu piateho roka vyrastie...